PARTNERI V REGIÓNE
Slováci v Sarvaši
Sarvaš sa nachádza v Békešskej župe, 45 km od Békešskej čaby.
Názov Sarvaš po prvýkrát spomína vo svojej kronike Anonymus, ako Mons Cervinus, čiže sarvašský kopec. Po tureckých vpádoch bola osada vyľudnená.
Po vyhnaní Turkov Sarvaš a značnú časť Békešskej stolice daroval Karol III. podplukovníkovi barónovi Jurajovi Jánovi Harruckernovi za dlhoročné zásluhy.
Barón osadu zaľudnil poddanými, väčšinou slovenského pôvodu. Prvými obyvateľmi bolo 34 rodín prisťahovaných zo Zvolenskej, z Novohradskej, z Hontianskej a z Peštianskej stolice. Kolonisti 23. júla 1722 podpísali osadnícku dohodu s Harruckernovým panstvom. Od týchto čias sa začali písať novodobé dejiny mesta Sarvaš.
Naši predkovia boli vytrvalí a pracovití ľudia. Vďaka nim sa osada začala rozvíjať. Po uplynulých takmer troch storočiach sme im dodnes vďační za hmotné i nehmotné dedičstvo. V každom období sa našli uvedomelí Slováci, ktorí sa snažili pokračovať po vyšliapanej ceste zdedených hodnôt. Tieto hodnoty nie sú len srdcu drahé, ale sú pre nás, Sarvašanov, veľmi cenné. Patria k nim zvyky, tradície, celoročné práce, jazyk a kultúra.
Na ich počesť sme postavili v roku 2002, pri príležitosti 280. výročia znovuzaloženia mesta Pamätnú žulu pred Starým evanjelickým kostolom.
Významné osobnosti:
Matej Markovitz (1707-1820) evanjelický farár
Samuel Tešedík (1742-1820) farár, osvetár, učiteľ a vedec
Dr. Ján Melich (1872- 1963) slavista
Juraj Melis (1923- 2009) operný spevák
Partnerské mestá na Slovensku Poprad a Malacky.
.jpg)
Kontakt
Szarvas Város Szlovák Nemzetiségi Önkormányzata,
5540 Szarvas, Eötvös u.44/1.
Elérhetősége: + 36 20 315 7392
e-mail: szlovakonk.szarvas@gmail.com
Slovenská osveta v meste
Nositelia slovenských hodnôt
Kultúrny spolok sarvašských Slovákov – Vernosť
V roku 1990 bol znovu založený bývalý slovenský klub pod názvom Kultúrny spolok sarvašských Slovákov - Vernosť. Spolok ožil zásluhou bývalých členov slovenského klubu z okolitých viníc Sarvaša, ako aj učiteľov a žiakov sarvašskej slovenskej školy. Ich cieľom bolo obohatiť a spestriť slovenský život v organizovanej forme, zachovávať a oživovať tradície, zvyky. „Náplňou jeho činnosti je uplatnenie národnostných práv slovenských občanov, snaha o udržanie slovenských tradícií, používanie a zachovávanie materinského jazyka, prehlbovanie stykov s materskou krajinou a zahraničnými Slovákmi.”
.jpg)
Kontakt
Szarvasi Szlovákok Kulturális Köre – Vernosť,
5540 Szarvas, Eötvös u.44/1.
Elérhetősége: + 36 20/221-8758
e-mail: vernostslovak@gmail.com
Tanečný súbor Samuela Tešedíka
Tanečný súbor vznikol pri Poľnohospodárskej vysokej škole Samuela Tešedíka v Sarvaši v roku 1968. Od roku 1983 sa stal mestským súborom a od začiatku 90-ych rokov pracuje pod záštitou nadácie, ktorej úlohou je zachovávanie ľudových tradícií. V repertoári majú ľudové tance z karpatskej kotliny.
.jpg)
Kontakt
5540 Szarvas, Kossuth tér 3.
Telefonszám: +36-20 540 8010
E-mail: csasztvana59@gmail.com
Divadlo Cervinus Teátrum
V roku 1999 sa Sarvašania rozhodli znovu oživiť svoje divadlo. V roku 2000 tak vzniklo staro-nové divadlo v priesečníku rôznych divadelných kultúr nahromadených v meste a od roku 2004, keď sa v krajine ujalo aj slovenské národnostné divadelníctvo, divadlo sa stalo svojou činnosťou skutočne jedinečným. Divadlo Cervinus Teátrum tak v súčasnosti predstavuje rozsiahly divadelný systém spĺňajúci náročné divadelno-kultúrne nároky ako národnostného divadla, tak aj mesta Sarvaš a jeho priameho okolia.
.jpg)
Kontakt:
Cím: 5540 Szarvas, Kossuth tér 3.
Telefonszám: +36 66/ 311-464
E-mail: csasztvana59@gmail.com
Slováci v Telekgerendáši
Telekgerendáš sa založil v roku 1952, dedina je od Békešskej Čaby vzdialená 11 km, leží medzi riekami Köröš a Maruša.
Praobyvatelia boli slovenskí evanjelickí roľníci, ktorí hospodárili na sálašoch a usadili sa v druhej polovici XVIII. storočia v čabianskom chotári.
Slovenské tabule označujú prítomnosť Slovákov pri vstupu do obce a pri slovenskej kancelárii v kultúrnom dome.
Partnerska obec na Slovensku: Bzovík
Kontakt
Telekgerendási Szlovákok Nemzetiségi Önkormányzata
5675. Telekgerendás, Dózsa Gy. u 13.
e-mail: szlovak@telekgerendas.hu
Telekgerendási Borouka Pávakör
5675. Telekgerendás, Dózsa Gy. 14.
e-mail: boroukapavakor@telekgerendas.hu
Slovenská osveta v obci
Slovenskú osvetovú činnosť zastupuje Národnostná samospráva v Telekgerendáši v úzkej spolupráci so zaregistrovaným združením Páví krúžok Borouka v Telekgerendáši.
Slovenský Klub (páví krúžok) funguje v obci od roku 1975, ako Páví krúžok Borouka v Telekgerendáši sa zaregistrovalo v roku 2009.
Páví krúžok zbiera, spracuje a rozširuje lokálnu a slovenskú národnostnú kultúru, čo sprostredkuje cez svoje podujatia, alebo so zúčastnením sa na rôznych akciách. Okrem hudobných pokladov - so sprievodom citary a harmoniky - usiluje sa pestovať aj iné hodnoty národnostnej kultúry napr.: gastronómiu a zvyky. Najvýznamnejšími takými dňami sú Slovenský priateľský večierok a Kukuričný festival.
Slováci v Kétšoproni
Kétšoproň leží asi 18 km na západ od Békešskej Čaby. Má okolo 1500 obyvateľov. Značná časť obyvateľov je slovenského pôvodu.
Obec je celkom nová, ale jej dejiny sa začínajú v dobe osídlenia Uhorska starými Maďarmi. Meno našej obce má staroslovanský pôvod. V čase osídlenia Uhorska tu žili Slovania, ktorí sa zaoberali chovom dobytka. Svoj dobytok zatvárali do ohrady – do šopy. Tak vzniklo pomenovanie „Soprony”. Dnešné pomenovanie je platné od roku 1952.
Slovenské tabule označujú prítomnosť Slovákov na každých inštitúciách obce a dvojjazyčné sú aj pomenovania ulíc.
Na počesť svojich slovenských predkov v cintoríne dali postaviť drevený náhrobník.
Partnerský obec na Slovensku: Hriňová
Kontakt
Kétsoprony Község Szlovák Önkormányzata,
5674 Kétsoprony, Dózsa Gy. u. 11.
Elérhetősége: 00 36 20 484 1125
e-mail: ketsopr.szlov.onkorm@gmail.com
Kétsopronyi Horenka Szlovák Hagyományőrző Egyesület (2002< 2010)
5674 Kétsoprony, Ady E. u. 3.
00 36 66/246-134
e-mail: janosne@zelenyanszki.hu
Slovenská osveta v obci
Slovenskú osvetovú činnosť zastupuje Slovenská samospráva obce Kétšoproň, v úzkej spolupráci so zaregistrovaným združením Spolkom zachovania slovenských tradícií „Horenka”, citarovým súborom Rosička a školským tanečným súborom.
Horenka funguje v obci od roku 2002, ako Spolok zachovania slovenských tradícií „Horenka”sa zaregistrovalo v roku 2010. Citarový súbor Rosička funguje od roku 2007, jeho členom sú dôchodcovia a stredoškoláci.
Spolky vytýčili sa cieľ pestovanie slovenských tradícií, v prvom rade zbieranie slovenských ľudových piesní- so sprievodom citary a harmoniky -, ale v spolupráci so samosprávou dbajú aj na osožné trávenie voľného času v slovenskom ovzduší a informovanie a zapojenie školskej generácie do slovenských tajomstiev, zachovaných pokladov. V miestnej základnej cirkevnej škole je aj výučba slovenčiny. Ich dve najvýznamnejšie podujatia sú Slovenský čajový večierok (sladká nedeľa) a folklórny festival v rámci Obecných dní.
Slováci v Eleku
Elek leží 25 km od Békešskej Čaby a 18 km od Gyuli. Je štvornárodnostným obcom. Prvá písomná pozostalosť pochádza z r. 1242, stal sa mestom v r. 1992. Slováci, podľa publikácie „Štúdiá z dejín Eleku” žijú v osade od roku 1924, podľa sčítania ľuďu v r. 1900 ich bolo 16 osôb. V roku 1947 do Eleku sa presídlil cca 50 rodín z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Sarvaša a Gerendáša. V roku 2011 sa priznali slovenskej národnosti 52.
Slovenské tabule označujú prítomnosť Slovákov na stene samosprávy a na novom domčeku Slovákov.
Partnerský obec na Slovensku: Veľké Kapušany
Kontakt
Eleki Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat
5742 Elek Gyulai út 2.
Tel.: 00 36 66 / 240-132 (Dr. Kuruczné Czvalinga Judit predsedníčka)
00 36 20 / 2209907 (Ficzere Istvánné)
e – mail : margit520804@freemail.hu
Eleki Szlovákok Egyesülete
5742 Elek Kossuth u. 13.
Tel.: Döme Tibor predseda 30 / 3462511
Slovenská osveta v obci
Slovenskú osvetovú činnosť v úzkej spolupráci zastupuje Slovenská národnostná samospráva, a zaregistrované združenie Organizácia Slovákov v Eleku.
Slovenská národnostná samospráva sa založila 07.11.2002 s cieľom oživenia slovenskej ľudovej kultúry, gastronómie a činnosti Slovenského klubu a pávieho krúžku fungujúci v rokoch 1960-70. Napokon v roku 2006 sa zaregistrovalo civilné združenie Organizácia Slovákov v Eleku, a od tých čias ruka v ruke pracujú nad spoločným cieľom.
Slováci v Eleku v roku 2013 dostali domček od miestnej samosprávy na fungovanie (5742 Elek Kétegyházi út 23.), po zariadení národopisnej izby ho odovzdajú obecenstvu na augustovom Svetovom stretnutí Elečanov.
Pri svetovom stretnutí ich najvýznamnejším podujatím je Slovenský deň a zabíjačka v poslednú novembrovú sobotu.
V zachovávaní slovenských tradícií zapoja aj tanečný súbor v Eleku, detský tanečný súbor Škovránky a doškoľujú aj mladých citaristov.
Slováci v Poľnom Berinčoku
Poľný Berinčok v roku 1723-om znovuosídlili Slováci z hornej zeme, o dva roky sa usadili Nemci a v 1731-om aj Maďari. Slováci žili na severnej, Nemci uprostred a Maďari na južnej časti obce. Na tento ráz obce poukazujú aj dnešné pomenovania častí obce. Následkom protestanského vierovyznania, výrazné protiklady sa neukázáli medzi nimi. Do uprostred 19. storočia 44%-ý pomer Slovákov sa držal.
Slovenské tabule označujú prítomnosť Slovákov pri vstupu do obce.
Partnerské obce na Slovensku: Brezová pod Bradlom, Topolčianky, Kolárovo, Gúta
Kontakt
Szlovák Nemzetiségi Önkormányzat
5650 Mezőberény Jeszenszky u. 21.
Tel.: 00 36 20 / 338 66 86 (Cservenák János predseda)
e – mail : cseriapu@gmail.com
Mezőberényi Szlovákok Szervezete
5650 Mezőberény Jeszenszky u. 21.
Tel.: 00 36 20 / 2222 435 (Borgula Jánosné predsedníčka)
e-mail: raffayj@gmail.com
Slovenská osveta v obci
Slovenskú osvetovú činnosť v úzkej spolupráci zastupuje Slovenská národnostná samospráva, a zaregistrované združenie Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku.
Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku sa založila v roku 1992, zaregistrovaná v roku 1996.
Svoju prácu vykonajú podľa ich hesla „Pocta svojej minulosti je zálohou budúcnosti”. Pestujú hudobnú kultúru cez Slovenský ľudový spevokol, znovuzaložený v r. 1992 s citarovým sprievodom, gastronómiu s mamičkinou kuchyňou, pričom veľký dôraz kladú aj na spolurácu s miestnými inštitúciami, cirkvou a podnikateľmi. Organizujú kultúrne podujatia, držia mimoriadne hodiny a dielne v miestnych školských zariadení a dbajú aj o vytvorenia možnosti osvojenia a cvičenia slovenského materinského jazyka. Združenie v spolupráci s miestnou samosprávou a majiteľmi hostinstva vytvorili spoločenskú sálu a hosťovskú izbu zariadenú so slovenskými tradičnými nábytkami v hostinstve Tópart.
Ich najvýznamnejšími podujatiami sú Slovenský národnostný kultúrny deň a spolu s ostatnými národnosťami a cirkvou spoločné zasvietenie adventných veniec na hlavnom námestí mesta.
Slováci v Čorváši
Prvá písomná pamiatka obce pochádza z doby kráľa Mateja. V roku 1723 pusta-Čorváš sa stal pozemkom baróna Harruckerna, samostatnou osadou sa stala v r. 1827. Po prvých slovenských usadlíkov v druhej vlne, od roku 1870 sa usadili Slováci. Do toho času sa vytvorila štruktúra statkárskeho majetku Čorváša, preto medzi čorvášskymi statkármi sotva mohlo nájsť Slovákov. Na prelome 19. a 20. storočia z obyvateľstva 75 % bol Maďarom, 20 % Slovákov, 2,5 % Rumunov a 2,5 % Nemcov.
Partnerský obec na Slovensku: Sládkovičovo
Kontakt
Csorvási Szlovák Önkormányzat
5920 Csorvás, Rákóczi u. 17.
Tel.: 00 36 30 / 3729 705
e-mail: gyimesine.hugyikerzsebet@gmail.com
Slovenská osveta v obci
Na Čorváši v 50-tych rokoch Helena Hrabovszká Čarejšová – bývalá známa insitná maliarka slovenským pôvodom – v rámci Spoločenského domu založila Slovenský klub a spevokol 10-12. členmi. Slovenská samospráva sa založila v roku 1998. Od tých čias sa život Slovákov na Čorváši oživila. Slovenská samospráva v každom nasledujúcom cykle fungovala. Organizovali podujatia, slovenské tradície, materiálne a duchovné dedičstvo aj v živote obci sa posunuli do popredia. V škole zaviedli slovenský krúžok, zakúpili slovenské publikácie do miestnej knižnice.
V roku 2006 založili Organizáciu Slovákov v Čorváši, ktorá dnes funguje na klubovej úrovni.
V septembri 2014 odovzdajú slovenskú zbierku vytvorenú v triede strarej školy v rámci miestnohistorickej zbierky Nadácie Pro Urbe.
Dve najvýznamnejšie podujatia je Slovenská zabíjačka a Národnostný deň.
.jpg)
.jpg)
Slováci v Čabasabady
Čabasabady je najmladšou osadou župy Békéš, stala sa samostatným obcom 01.07.1993 – vtedy ešte fungoval nižší stupeň základnej školy, čo bol aj podmienkou osamostatnenia. Leží od Békešskej Čaby 18km, ku ktorej predtým patrila. Počet obyvateľov nedosiahne 500, z toho Slovákom sa prizná vyše 50 osôb. Zvonica (1995, Szelekovszki László) sa stal symbolom obce, ktorý následkom toho, že nemajú kostol slúži aj na zvonenie trikrát do dňa (zvon je darom čabianskej evanjelickej cirkvi). V čase znovuosídlenia župy Békéš, prví usadlíci prišli z Hradišťa, na počesť čoho vytvorili pamätný park vo dvore samosprávy „Na pamiatku predkov – Őseink emlékére”.
Slovenské tabule označujú prítomnosť Slovákov pri vstupu do obce.
Partnerský obec na Slovensku: Hradište
Kontakt
Csabaszabadi Szlovák Önkormányzat
5609 Csabaszabadi, Gerendási út 4.
e-mail: slovaciszabad@t-email.hu
web: www.zrnko-magocska.hu
Csabaszabadiért Egyesület
5609 Csabaszabadi, Gerendási út 4.
e-mail: csabaszabadierte@freemail.hu
Slovenská osveta v obci
V bývalej sálašskej škole sa dejú kultúrne podujatia v úzkej spolupráci s osadou, miestnou slovenskou samosprávou fungujúcou od roku 1994 a v roku 1997-om zaregistrovanou miestnou organizáciou, zoskupujúcou viac sekcií, medzitým aj slovenského. Ich prvým kultúrnym telesom bol spevokol, ktorý v r. 2002 dostal od župnej samosprávy menšinové vyznamenanie. Ku spevokolu sa pridružili aj citaristi. V sídle slovenskej samosprávy je nainštalovaná miestnohistorická výstava aj slovenského družobného mesta Čabasabady. Slovenské podujatia sa vystriedajú medzi partnerskými obcami, každý rok aspoň raz pestujú spolu slovenskú kultúru a priateľstvo v Hradišti a v Čabasabady tiež. Od roku 2005 organizácia vydá svoje dvojjazyčné obecné noviny „Zrnko-Magocska”, pomenovanie čoho slúži aj ako odkaz na webovú stránku. V roku 2013 miestna slovenská samospráva založila cenu „Za Slovákov v Čabasabady”.
Najvýznamnejšie podujatia sú Deň jabĺk a Deň menšín.
Slovenské osvetové centrum
Slovenské osvetové centrum (SOC) bolo založené v roku 2004 podľa uznesenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) z roku 2003, ako inštitúcia CSSM. Inštitúcie samosprávy boli založené s cieľom, aby všetky oblasti slovenského národnostného diania v Maďarsku mali osobité – možno povedať odborné - zastúpenie. SOC z jedného hľadiska vyhovuje takému zaradeniu, veď sa zaoberá jedným odborom, osvetou, ale ako aj jeho pomenovanie – osveta - dá tušiť, zahŕňa širokú paletu činnosti na poli spoločenského spolčovania, rozvíjania poznatkov, sebavyjadrenia a sebauplatnenia sa, kultúry, spisovného a hovorového jazyka a archivácie. Teda zviditeľňuje tiež z hmotnej, duchovnej a humánnej strany. A činí to zameriavaním sa na lokálne slovenské spoločnosti a ich činnosť, pričom aj ich spolčuje do symbolického - a nie zemepisného - jedného celku.
Keďže Slováci v Maďarsku žijú roztrúsene po celej krajine, popri ústrednom budapeštianskom centre, fungujúcom v sídle CSSM boli založené regionálne centrá: na Dolnej zemi v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Sarvaši, v bakoňskom regióne v Černi, pre novohradský a hevešský región vo Veňarci (od roku 2011 v Lucine), na Pilíši v Mlynkoch, na Zemplíne v Novom Meste pod Šiatorom-Baňačke, v okolí Pešti v Ečeri (2008) a na Vérteši a Gereči v Tatabáni-Bánhide (2010), na povodí Galgy v Jači (2011).
Slovenské osvetové centrum usporadúva každoročne kultúrny program Dňa Slovákov v Maďarsku.
Kontakt
Slovenské osvetové centrum
1114 Budapest, Fadrusz u. 11/A.
Telefón: +36-1/386 40 77
e-mail: soccss@slovaci.hu
Web: www.slovaci.hu
Riaditeľka: Erika Zemenová Palecsková
Slováci v Medešeďháze
Slováci v Medešeďháze žijú od roku 1887. V tom roku 117 čabianskych gazdov kúpilo pôdu v chotári lokality. Na čabiansky pôvod ukazuje aj ľudové pomenovanie obce: Malá Čaba. Po osídlení sa osada začala rýchlo rozvíjať, výsledkom čoho sa v roku 1895 stala obcou a od roku 2009 mestom.
V živote mesta je v súčasnom období najpočetnejšia i najaktívnejšia slovenská národnosť. Organizátorom miestnej slovenskej aktivity je slovenská samospráva, ktoré je napríklad prevádzkovateľom miestnej multifunkčnej slovenskej spoločenskej miestnosti pod názvom Spoločenský dom. V békeščabianskom slovenskom regióne funguje tzv. „Slovenské gastrokomando”, ktorého najatraktívnejšiou skupinou je spolok meďešských gazdiniek, ktoré pečú najchutnejšie herôke na celej Dolnej zemi.
Partnerská obec na Slovensku: Kolárovo
Kontakt:
Národnostná samospráva medešských Slovákov
5666 Medgyesegyháza, Kossuth tér 1.
Slováci v Gerendáši
Dejiny Gerendáša sú úzko späté s Békešskou Čabou. Zaľudnenie obce možno datovať do 40-tych rokov 18. storočia, keď táto oblasť fungovala ako verejný pasienok Čaby. Časť dnešnej osady patril Apponyiovcom, ktorí tiež podporili zaľudnenie Slovákmi.
Vybudovanie obce prebiehalo v roku 1862, odkedy už mala evanajelický kostol a školu. Medzi inými na rodinnom majetku trávil dlhší čas svetoznámy maliar Michal Munkácsy, ktorého vo svojom umení inšpirovala miestna slovenská spoločnosť. V gerendášskom chotári sa nachádzal majetok známeho šľachtiteľa pšenice Samuela Mokryho. Obec sa odtrhol od Békešskej Čaby v roku 1924, odkedy nastúpila na cestu rýchleho rozvoja. Napríklad v Gerendáši bola postavená prvá betónna cesta v Maďarsku.
Momentálne v obci popri slovenskej samospráve funguje aj slovenská občianska organizácia, pod názvom Spolok gerendášských Slovákov, ktorý každoročne zorganizuje svoju populárnu akciu, Gerendášsky klobásový festival, slovenský jazykový tábor a oberačkové slávnosti.
Partnerská obec na Slovensku: Sládkovičovo a Malá Mača
Kontakt:
Gerendási Szlovák Önkormányzat Gerendási Szlovákok Egyesülete
5925 Gerendás, Kossuth u. 22-24. 5925 Gerendás, Kossuth u. 22-24.
E-mail: priskinnekati@gmail.com zahoranerka@gmail.com
Slováci v obciach Békéš, Szabadkígyós, Sarkadkeresztúr, Ďula, Orošháza
Prítomnosť Slovákov v troch lokalitách tiež má békeščabiansky pôvod. V prípade Békésa a Szabadkígyósu Slováci sa tu v 19. storočí plynule a vo veľkom počte usadili z rozpínajúceho sa chotára Čaby. Slovenskí usadlíci vo veľkej miere prispeli ku kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju daných lokalít.
Súčasne iba v Békéši funguje slovenská národnostná samospráva. Slovenské programy sú pestrými zložkami miestneho spoločenského diania. Pri tom všetkom v meste Békés funguje aj slovenská občianska organizácia, ktorá má čulé vzťahy s ostatnými slovenskými spolkami čabianskeho regiónu.
V prípade Sarkadkeresztúru, ide o neskoršie prisťahovalectvo, ktoré smerovalo z Békešskej Čaby k vidieckym lokalitám. Miestnych Slovákov v obci vo volebnom období 2010-14 zastupovala slovenská národnostná samospráva.
V békéščabianskom regióne ešte vo väčšom počte žijú Slováci v Ďule a v Orošháze. V zrkadle výsledkov sčítania ľudu v blízkej budúcnosti môžeme očakávať nárast ich aktivity
.
Slováci v Kondoroši
Na Kondoroši v roku 1740 sa postavila prvá, dodnes fungujúca čárda, ktorá je najstaršou v Maďarsku. Nachádza pri stretnutí ôsmych ciest.
Okolo nej začali stavať prvé obytné domy.
Pred tristo rokmi na okolie nasťahovali slovenskí usadlíci. Usadili sa v Kondoroši a na okolitých územiach.
Stali sa užitočnými, hodnotnými členmi osady. Priniesli so sebou svoje tradície, kultúru, a jazyk.
Všetko možno sledovať v cirkevných zápisoch a po stopoch slovenských nápisov v starom cintoríne.
V Kondoroši dodnes v hjnom počte cítia samo seba slovenkou väzbou.
Družobné mesto na Slovensku: Nagysalló
Kontakt: Slovenská samospráva obce Kondoroš
e- mail: krajcsovicza@fremail. hu
Slovenský klub v Kondoroši
5553 Kondoros Ady u. 53
e- mail sonkoly.judit@freemail.hu
Slovenské osvetárstvo v Kondoroší
Slovenské osvetárstvo v úzkej spolupráci vykoná slovenská samosprávva a ako zaregistrované civilné občianske združenie – Slovenský klub.
Organizujú akcie s cieľom zachovávania tradícii, v rámci ktorých dbajú aj na posilnenie jazykovej znalosti.
Aj v materskej škôlke, aj v základnej škole sa vyučuje slovensčina ako národnostný jazyk.
Snažíme zachovať a presadiť tradície a jazyk zdedené cez tristých rokov.
V tomto hrá veľkú rolu aj pred štyridsiatimi piatimi rokmi založený Páví krúžok Ruža.
Páví krúžok disponuje hodnotnou zbierkou slovenských a maďarských ľudových piesní.
O peknom prednese s uznaním sa vyjadrujú aj za hranicami.
Jeho prácu uznali Nívo cenou, cenou Zlatý páv a s vyznamenaním Za národnosti Békešskej župy.
Slováci v Kardošu
Obyvateľstvo na súčasné územie Kardoša sa usadil zo Sarvaša koncom XVIII. stroročia. Na koniec udelenej pôdy postavili sálaše, a tak sa vytvorila rad sálašov. Tak ako Dlhý sor, Čipkárka, Szakács sor atď. Kardoš sa stal samostatnou obcou v roku 1969. Rozprestiera pri hlavnej ceste č. 44 vdziadelá od Sarvaša 18 km. Osadu hraničí slovenská obecná tabuľa. Slovenským výpisom sa môžete stretnúť aj na budove Slovenského klubu.
Kontakt
Szlovák Önkormányzat Kardos
5552 Kardos, Gyomai út 24.
Kardosi Szlovákok Baráti Köre
5552 Kardos, Árpád utca 14.
E-mail: fabrijudit@freemail.hu
Slovenská osveta v osade
Pestovanie a zachovanie našich národnostných tradícii vykoná Slovenská samospráva v Kardoši a Kruh priateľov kardošských Slovákov v spolupráci s miestnou samosprávou. Slovenský klub v osade funguje od roku 1979. Na svojich akciách kladieme dôraz na pestovanie našich tradícii a používania jazyka so zapojením mládeže. Udržiavame dobré styky so slovenskými komunitami okolia a materskej krajiny.
Slováci v Čabačúde
Veľkoobec Čabačúd sa rozprestiera pri hlavnej ceste č. 44 smerom od Békešskej Čaby na Sarvaš 8km-ov.
Podľa výkopaviek z XIX.str., a zo zachovaných spisov miesto súčasnej osady bolo zaľudnené už v praveku. V písomnej forme ju spomenú prvýkrát na diplome tzv. Chabachyde z roku 1456. Počas tureckej nadvláde v1596 sa stal vyľudnenou a spustošenou. Po znovuosídlení pusta Čabačúd sa stal súčasťou panstva Szentandrás.
V roku 1924 sa odtrhol od obce Békésszentandrás, a od tých čias počítame jej samostatnosť. Po druhej svetovej vojne počas výmeny obyvateľstva 1946-47 mnohí sa sem presťahovali z Československa, na miesto ktorých prišli hornouhorské maďarské rodiny.
Prítomnosť Slovákov nadobúdajú slovenské dvojjazyčné tabule na hranici osady.
Našou partnerskou osadou na Slovensku je: Csata
Kontakt
Slovenská samospráva v Čabačúde
5551 Csabacsűd, Szabadság utca 38.
e-mail: csudszlovak@gmail.com
Kruh Slovákov v Čabačúde
5551 Csabacsűd, Szabadság utca 38-40.
e-mail: csabacsudszlovak@freemail.hu
Osveta Slovákov v Čabačúde:
Slovenskú osvetu v úzkej spätosti vykoná Slovenská samospráva- a zaregistrovaná cvilná organizácia Kruh Slovákov v Čabačúde. Kruh Slovákov v Čabačúde sa zaregistroval v roku 2005 s cieľom zachovania jazyka, materializovanej a duchovnej kultúry < pestovania zdedených tradícií a iných záležitostí v prospech zachovania slovenskosti našej slovenskej komunity.
Organizujú podujatia v spolupráci so slovenskou samosprávou, najvýznamnejším je z nich Prezetácia tradičných jedál, Deň slovenskej národnosti so stretnutie spevokolov, Deň pri peci a Slovenský večierok.
Na iniciatívu slovenskej samosprávy s cieľom zachovania zmaterializovanej pamäti v Kultúrnom stredisku Jozefa Eötvösa zariadili pamätnú izbu a vo dvore knižnici dali postaviť pec.
Hudobné poklady – pri sprievode citary a harmoniky – snaží azchovať Tradičný spevokol v Čabačúde a citarová skupina, založená v roku 1997, ktorá sa nezaregistrovala za osobitnú občiansku organizáciu. Ich členovia prevažne sú penzisti, ale sa snažia zapojiť aj ďalšie generácie s náhľadom do budúcnosti. Spevokol zbiera, spracuje a rozširuje lokálnu a národnostnú kultúru, ktoré prednesie na svojich akciách, v okolitých osadách ako ajv Slovákmi obývaných osadách v pohorí (napr.. Bükkszentkereszt), ako aj cez svoje vystúpenia v zahraničí.
Slováci v Békešskej Čabe
Békéšska Čaba, ako hlavné mesto Slovákov žijúcich v Maďarsku, bola prvou dolnozemskou osadou, ktorú po tureckých vojnách znovu založili z Gemerskej, Novohradskej a Hontianskej stolice prichádzajúci Slováci. Čabu nazývali aj ako „Matku dolnozemských slovenských miest”. Ne náhodou, lebo z tohto mesta začalo vyrojenie sa do každého smeru Dolnej zeme, výsledkom čoho vznikli mnohé slovenské obce na územi Uhorska.
Mesto cez stáročia sa stalo kultúrnym a hospodárskym centrom dolnozemských Slovákov. Jeho „Veľký kostoľ”, ktorý bol posvätený v roku pána 1824, zvestoval veľkosť a silu „lutheránskeho Ríma”. Sálaše čabianskeho chotára dali také veľké osobnosti vlasti a svetu, ako maliar-velikán Michal Munkácsy, známi poľnohospodári Adolf Stark a Samuel Mokry, alebo sedliacky kráľ XX. storočia Ondrej L. Áchim.
Počet Slovákov Békešskej Čaby, ktorá ešte pred sto rokmi bolo najľudňatejšie slovenské mesto vo svete, dnes už klesá, ale súčasní Čabänia napriek tomu statočne pokračujú v práci a zachovávajú kultúrne a duchovné dedičstvo svojich predkov.
V meste aj dnes funguje prvé slovenské gymnázium krajiny, kde sa vychováva dorast slovenskej inteligencie. Od 1990 na Čabe funguje vedecký a výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktorý pravidelne skúma minulosť našej národnosti. Miestna slovenská samospráva v úzkej spolupráci so mestským zastupiteľstvom zastupuje záujmy čabianskych Slovákov, podporuje ich kultúrne iniciatívy a prevádzkuje slovenský oblastný dom. Od r. 2001 v meste sídli Generálny konzulát Slovenskej republiky.
Hodnoty demokratickej sebaorganizácie dolnozemských Slovákov siahajú až do založenia mesta, kedy už oni zvolili svojich kňazov a učiteľov. V tomto duchu v meste aj teraz jestvuje čulý slovenský spolkový život. Čabianska organizácia Slovákov, ako najväčšie lokálne slovenské združenie, so svojim početným členstvom slúži slovenskej osvete. Vo svojom sídle, v Dome slovenskej kultúry (DSK) na polí uchovávania slovenskej kultúry a identity aktívne pracuje 12 skupin. Od roku 2005 v DSK sídli Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, ktorá je celokrajinskou mládežníckou organizáciou Slovákov žijúcich v Maďarsku.
Ústredný kontakt :
Čabianska organizácia Slovákov-Dom slovenskej kultúry
5600 Békéscsaba, Kossuth tér 10.
e-mail: szlovakhaz@gmail.com
Tel./fax: 00 36 /66 441-750< Mobil: 00 36 30/74 23 421
Níreďházu znovuzaložili sarvašskí a čabianski Slováci v roku 1753. Tunajšia slovenská komunita sa rýchlo rozrástla. V roku 1786 už stal ich Vel’ký chrám, ktorý po čabianskom, je druhý najväčší Slovákmi postavený evanjelický kostol.
Níreďházskí Trpáci i dodnes zachovali tradíce svojich predkov. V tejto činnosti po miestnej slovenskej samospráve a Tanečním súborom Szabolcs, vykonáva významnú prácu aj Spolok za obyvateľov bokorských sálašov, ktorý bol založený práve na uchovávanie trpáckej tradície, kultúry a identity.
Kontakt:
Spolok za obyvateľov bokorských sálašov
H-4400 Nyíregyháza, Árpád ul. 17
E-mail: bokortanyak2002@gmail.com
Mobil: +36-30/236-0517
Slovenská národnostná samospráva župného mesta Níreďháza
4400 Nyíregyháza, Árpád utca 41.
E-mail: illes.janos2@upc.mail.hu
Mobil: +36-30/445-8387
Slováci Malého Kereša
Slováci do chotára Malého Kereša prišli rovnako ako Čabänia, dochádzali v roku 1718. Malokerešania úspešne hospodárili na pieskovej pôde, ktorej práci najväčší výsledok je malokerešská kadarka a z nej pripravené vínko.
Záujmy dnešnej Slovače zastupuje miestna slovenská samospráva, a ich tradície pestuje Organizácia Slovákov v Malom Kereši. Žiaci miestych výchovnovzdelávacich inštitúcií evanjelických Slovákov v rámci Tanečného spolku Dúha pestujú tanečné nielen malokerešských ale Slovákov v Maďarsku vôbec.
Kontakt:
Organizácia Slovákov v Malom Kereši
H-6200 Malý Kereš, nám. Petőfiho č. 4.
Slovenská národnostná samospráva v Malom Kereši
H-6200 Malý Kereš, nám. Petőfi č 1.
Mobil: +36-70/330-4764
Segedín a Slováci
Slováci v Segedíne sú prítomní už od 17. storočia. Dnešnú národnostnú pestrosť zabezpečujú najmä Slováci pochadzajúci z osád Dolnej zeme, ktorí cez slovenskú katedru segedinskej univerzity a slovenských redakcií verejných médií sú dôležitou bázou inteligencie Slovákov v Maďarsku.
V meste od 1995 funguje slovenská samospráva, pričom z roka na rok čaká s bohatími programmi obyvateľov mesta aj Spolok segedínskych Slovákov, ktorého sídlo sa nachádza v Dome národností na Osztrovszkeho ulici.
Kontakt:
Spolok segedínskych Slovákov
6721 Segedín, ul. Osztróvszkeho č. 6.
Tel./fax: +36-62/424-248; +36-62/547-966
E-mail: spolok@segedinskislovaci.hu
Web: www.szegediszlovakok.hu
Segedínska slovenská samospráva
6721 Segedín, ul. Osztróvszkeho č. 6.
Tel./fax: +36-62/424-248; +36-62/547-966
E-mail: ssprava@segedinskislovaci.hu
Web: www.szegediszlovakok.hu
Slováci na Komlóši
Na Ďúra, 24-ho apríla v roku 1746 prišli na pustatinu Komlóš prví Slováci. Vznikla tu čistoslovenská evanjelická dedina, ktorá svoj charakter dlho zachovala. Tu žijúci rolníci, remeselníci boli nositeľmi veľmi pestrej kultúry. O tom svedčí to, že dnešné malomesto ponúka v múzeach možnosť ponoriť sa v tomto osobitnom dedičstve.
Miestná slovenská komunita patrí k najaktívnejším v krajine. Na Komlóši funguje slávny tanečný súbor „Komlóš”, ako aj mandolinový orchester „Tremolo”. V miestnej slovenskej škole sa tiež aktívne zachovávajú slovenské tradície a identita, kým Organizácia komlóšských Slovákov spolu s miestnou slovenskou samosprávou svedomite strážia hodnoty predkov.
Kontakt:
Organizácia komlóšskych Slovákov
H-5940 Slovenský Komlóš, ul. Liszt Ferenc č. 15.
Slovenská národnostná samospráva
H-5940 Slovenský Komlóš, ul. Liszt Ferenc č. 15.
E-mail: zsuzsanna.lauko@gmail.com
Tel./fax: +36-68/462-076
Slováci z obce Nová Huta, župa Bihor, Rumunsko
Obec Nová Huta má podľa posledných štatistik ma 1289 obyvateľov. Skladá sa z dediniek, Nova Huta, Zidaren, Stará Huta a Zachotar. Funguje tu obecný urad, škôlka a základná škola od 1 do 8-mej triedy. Obyvatelia sú rimsko-katolickeho vierovyznani a kostol je zasvätený svätému Cyrilovi Metodovi. Obyvatelia sa zaoberaju najmä poľnoshospodarstvom a chovom zvierat.
Ked trochu načrtneme do historie, zistíme, že do hornatej a zalesnenej oblasti Bihorskej župy prvé slovenské rodiny prišli z Oravy, Kysuc a Gemeru. V roku 1817 grof Banffy kolonizoval Slovákmi osady Zidaren a Novu Hutu. V roku 1830 sa údajne zakladá Starú Huta a Zachotar.
Pôvodné osídľovanie tohto uzemia malo prevažne hospodárske dôvody. Časť z nich sem bola presídlená tiež ako pracovná sila pre zakladajúce sa sklené huty.
Výrazná izolovanosť obce bola hlavnou príčinou zachovania etnickej svojbytnosti tu žijucich Slovákov.
Po nástupe komunizmu horské osady nezasiahlo združstevnovanie a zachovalo sa tu súkromné hospodárenie. Pracovné miesta sa vyskytli v sklárni v Cernej Hore ktorú poskytovala väčšie zárobkové činnosti.
V šesťdesiatich rokoch 20.teho storočia ako dôsledok industrializácie miest a obmedzenych pracovných príležitosti nastala migrácia do okolitych miest, ako Oradea a Alešd.
Kým fungovali sklárne, bol aj zárobok, ked vsak upadli, mladi ľudia začali odchádzať za prácou do svojej starej vlasti a postupne sa tam presťahovali aj s rodinami.
Dôležitými udalosťami v obci sú Odpustové slávnosti Rímskokatolíckeho kostola svätých Cyrila a Metoda (júl) a Zemiakový festival (október).
Obec Nová Huta mú partnerský vzťah (družbu) s lokalitou Appenzell vo Švajčiarsku, s obcami Terchová, Lúčky, Igram a Kráľová pri Senci na Slovensku.
V súčasnosti je Nová Huta obec s najvyšším podielom Slovákov v Rumunsku (viac ako 95% obyvateľov obce sú Slováci).
Kontakt:
Tel: 0259-429-750; Fax: 0259-429-750; email: primaria.sinteu@cjbihor.com
website: https://www.primariasinteu.bihor.ro/
